Gramatika

Určitý člen označuje veci známe alebo už spomenuté. Do slovenčiny ho je možné preložiť ukazovacím zámenom ten (der), tá (die), to (das).

Rod podstatných mien sa v nemčine a slovenčine často líši (der Stuhl – mužský rod, stolička – ženský rod). Prirodzený rod je však zachovaný:

• osoby ženského pohlavia sú vždy ženského rodu (die Schwester, die Oma)
• osoby mužského pohlavia sú vždy mužského rodu (der Lehrer, der Vater)

Člen môžeme často poznať podľa koncovky podstatného mena. Všeobecne platia nasledujúce pravidlá:

Nutné je myslieť na to, že sa v nemčine vyskytuje rad výnimiek. Existujú slová, ktoré môžu mať viac členov ako napr. der/die/das Joghurt. Použitie sa líši podľa regiónu. Ďalej môžu členy niekedy zmeniť celý význam podstatného mena, napr. der Kiefer – sánka, die Kiefer – borovica, der Tor – blázon, das Tor – bránka).

Určitý člen

Označuje veci známe alebo už spomenuté. Do slovenčiny ho je možné preložiť ukazovacím zámenom ten (der), tá (die), to (das).

Použitie určitého člena

Neurčitý člen

Označuje neznáme alebo doteraz nespomenuté veci. Väčšinou o nich hovoríme prvýkrát (ein, eine, ein).
Do slovenčiny ho niekedy prekladáme neurčitým zámenom „nejaký“, prípadne číslovkou „jeden“. Neurčitý člen sa používa iba v jednotnom čísle.

• Ich habe einen Mann getroffen. Der Mann war sehr traurig. – Stretol som jedného muža. Ten muž bol veľmi smutný.
• Sie hat eine Jacke gekauft. Die Jacke ist braun. – Kúpila si nejakú bundu. Tá bunda je hnedá.

Použitie neurčitého člena

Niektoré podstatné mená mužského rodu sa skloňujú slabo. To znamená, že majú vo všetkých pádoch okrem nominatívu koncovku ‑(e)n.

Slabé skloňovanie – jednotné číslo

Slabé skloňovanie – množné číslo

So slabým skloňovaním sa stretávame pri týchto podstatných menách mužského rodu:

1. Označenie národnosti v mužskom rode s koncovkou ‑e → der Russe, der Pole, der Franzose
2. Označenie mužských osôb s koncovkou ‑e → der Kollege, der Kunde, der Junge, der Neffe
3. Označenie zvierat mužského rodu s koncovkou ‑e → der Löwe, der Affe, der Falke, der Hase
4. Označenie osôb a povolaní v mužskom rode s koncovkou ‑ist → der Polizist, der Terrorist, der Tourist, der Autist, der Egoist, der Kapitalist
5. Podstatné mená v mužskom rode s týmito koncovkami:

6. Výnimky: der Herr, der Prinz, der Mensch, der Nachbar, der Held, der Bauer

V nemčine, podobne ako v slovenčine, existujú tri rody, a to: mužský, ženský a stredný. Rod podstatného mena určuje, ktorý člen použijeme.

• mužský rod → podstatné mená s členom der
• ženský rod → podstatné mená s členom die
• stredný rod → podstatné mená s členom das

Rod v nemčine sa nie vždy zhoduje s rodom v slovenčine. Existujú však pravidlá, ktoré môžu určenie rodu uľahčiť.

Prídavné mená sa skloňujú v závislosti od rodu podstatného mena a pádu. Rozlišujeme tri druhy skloňovania:

• skloňovanie prídavných mien po určitom člene
• skloňovanie prídavných mien po neurčitom člene
• skloňovanie prídavných mien bez člena (po nulovom člene)

Prídavné meno skloňujeme, keď stojí pred podstatným menom. Ak stojí prídavné meno za podstatným menom, tak sa neskloňuje a jeho tvar zostáva rovnaký, napríklad:

Der Mann ist alt. (Muž je starý.)

Die Frau ist jung. (Žena je mladá.)

Das Kind ist klein. (Dieťa je malé.)

Ak za určitým členom stojí prídavné meno, získava prídavné meno väčšinou koncovku -en a v piatich prípadoch koncovku -e, prehľad je v nasledujúcej tabuľke:

Keď porovnáme skloňovanie adjektív po určitom a neurčitom člene, zistíme, že v piatich prípadoch, kedy po určitom člene používame koncovku prídavného mena -e, sú po neurčitom člene koncovky -er (mužský rod), -e (ženský rod), -es (stredný rod). Prehľad je v nasledujúcej tabuľke:

Ak pred podstatným menom nie je žiadny člen, preberá adjektívum koncovky určitých členov. To neplatí v genitíve pri mužskom a strednom rode, v týchto prípadoch sa používa koncovka -n. Prehľad je v tabuľke:

Nasledujúce predložky sa v nemčine poja s datívom. V praxi to znamená, že člen, podstatné alebo prídavné meno musí nasledovať v datíve. Ide o predložky aus (z, zo), bei (u, pri), mit (s, so), nach (po), seit (už, od), von (od, z), zu (k), außer (okrem), gegenüber (naproti).

V nemčine existujú predložky, ktoré sa poja s akuzatívom aj datívom. Ide o tieto predložky: an, auf, hinter, in, neben, über, unter, vor, zwischen. Či sa poja s akuzatívom alebo s datívom, zistíme pomocou otázok:

Wo? (kde?) → datív

Napríklad: Der Computer liegt auf dem Tisch. (Počítač leží na stole.)

Wohin (kam?) → akuzatív

Napríklad: Ich lege den Computer auf den Tisch. (Položím počítač na stôl.)

Privlastňovacie zámená vyjadrujú, že nám niečo patrí.

Základné tvary privlastňovacích zámen

Tvary privlastňovacích zámen v závislosti od pádu

V tabuľke sú uvedené všetky možné tvary na príklade privlastňovacieho zámena mein. Pri ostatných privlastňovacích zámenách sú koncovky pri skloňovaní rovnaké.

Časovanie slovesa sein – prítomný čas

Sloveso „sein“ má nepravidelné časovanie.

Časovanie slovesa haben – prítomný čas

Sloveso „haben“ má nepravidelné časovanie.

Slabé slovesá sú typické tým, že ich tvary sú vo všetkých osobách a časoch úplne pravidelné. Príkladom často používaného slabého slovesa je sloveso machen.

Ďalšie časté slabé slovesá sú napríklad: fragen (pýtať sa), spielen (hrať), wohnen (bývať), sagen (hovoriť).

Pri niektorých silných slovesách ako tragen (nosiť), fahren (jazdiť), laufen (bežať), lassen (nechať), schlafen (spať), treffen (stretnúť), sprechen (hovoriť) dochádza k zmene samohlásky v koreni e → i , ie a a → ä. v 2. a 3. osobe jednotného čísla. V ostatných osobách zmeny neprebiehajú.

Je treba povedať, že tvary niektorých silných slovies sa v prítomnom čase nemenia. Ide o slovesá ako napríklad: kommen (prísť), rufen (volať, kričať), liegen (ležať). Ich tvary sa menia iba v minulom čase a préterite.

V nemčine existuje šesť modálnych slovies:

Slovosled

Ak je vo vete modálne sloveso, stojí druhé sloveso na konci vety.

V nemčine existujú slovesá s odlúčiteľnými a s neodlúčiteľnými predponami. Ukážeme si, ktoré to sú, a na príkladových vetách vysvetlíme, ako sa vo vete používajú.

Odlúčiteľné predpony

Odlúčiteľné predpony sú ab-, an-, auf-, aus-, bei-, ein-, mit-, nach-, vor-, zu-, zusammen-, zurück-, her-, hin-, los-, weg-, weiter-.

Príkladové vety:

auf/stehen (vstávať) → Ich stehe täglich um sieben Uhr auf. (Každý deň vstávam o siedmej.)

aus/packen (rozbaliť) → Die Kinder packen ihre Geschenke aus. (Deti si rozbalujú darčeky.)

an/kommen (prísť) → Der Zug kommt immer pünktlich an. (Vlak prichádza vždy včas.)

nach/denken (premýšľať, uvažovať) → Der Schüler denkt viel nach. (Žiak veľmi premýšľa.)

zu/hören (počúvať) → Die Schüler hören der Lehrerin aufmerksam zu. (Žiaci pozorne počúvajú učiteľku.)

Neodlúčiteľné predpony

Neodlúčiteľné predpony sú be-, ge-, ent-, emp-, er-, ver-, zer-, miss-, hinter-.

Príkladové vety:

bekommen (dostať) → Zu Weihnachten bekommen Kinder viele Geschenke. (Na Vianoce dostávajú deti veľa darčekov.)

gefallen (páčiť sa) → Dein neues Haus gefällt mir sehr. (Tvoj nový dom sa mi veľmi páči.)

erklären (vysvetliť, objasniť) → Die Lehrerin erklärt den neuen Lehrstoff. (Učiteľka vysvetluje nové učivo.)

verstehen (rozumieť) → Sie versteht schon sehr gut Deutsch. (Už rozumie veľmi dobre po nemecky).

Kedy používame minulý čas, tzv. préteritum?

• používa sa v rozprávacích textoch, v literatúre a v monológoch
  
• slovesá sein (byť) haben (mať) a spôsobové slovesá sa väčšinou používajú v préterite

Ako sa tvorí préteritum?

Oproti perfektu sa préteritum tvorí iba jedným slovesným tvarom, slovesá z nasledujúcich skupín majú svoje špecifické pravidlá na vytváranie tohto tvaru:

• Slovesá sein a haben
• Slabé (pravidelné) slovesá (napr. sagen, fragen, …)
• Silné (nepravidelné) slovesá (napr. bleiben, essen, …)
• Spôsobové slovesá (teda slovesá kann, müssen, wollen, sollen, dürfen, mögen)
• Zmiešané slovesá

Préteritum slabých slovies vytvárame ako základ neurčitku + koncovka v príslušnej osobe.

Príklad – sloveso sagen (hovoriť/povedať):

Pri tvorbe préterita pri silných (nepravidelných) slovesách dochádza k zmene kmeňovej samohlásky.

Príklad – v tabuľke sú tvary slovesa sprechen (hovoriť):

Všimnite si, že v prvej a tretej osobe jednotného čísla sa koncovka nepridáva. Zoznam silných slovies a ich tvarov v minulom čase nájdete napríklad tu.

Préteritum spôsobových slovies v prvej osobe:

Časovanie v ostatných osobách na príklade slovesa können:

Pri zložených slovesách sa mení samohláska v koreni slova. Zároveň majú tieto slovesá rovnaké koncovky ako pravidelné slovesá.

Ako sa dá v nemčine vyjadriť budúcnosť?

Prítomný čas + príslovka času

Ide o častejšiu formu budúceho času. Používame ju vtedy, keď sa niečo určite stane.

Príklady použitia:

• Morgen fahre ich nach Wien. (Zajtra pôjdem do Viedne.)
• Am Abend koche ich eine Tomatensuppe. (Večer uvarím paradajkovú polievku.)

Futurum I: sloveso werden + neurčitok príslušného slovesa

Časovanie slovesa werden:

Použitie Futura I:

• Zámery a plány do budúcnosti → Morgen werde ich nach Wien fahren. (Mám v úmysle ísť zajtra do Viedne.)
• Predpoklady pre budúcnosť → Bald wird die Sonne endlich wieder scheinen. (Čoskoro bude konečne zase svietiť slnko.)
• Predpoklady pre prítomnosť → Sie wird wohl zu Hause sein. (Najskôr bude doma.)
• Vyzývanie, varovanie → Du wirst dein Zimmer aufräumen! (Upraceš si svoju izbu!)

Imperatív nasleduje iba po týchto osobách: du (ty), wir (my), ihr (vy – tykanie), Sie (vy – vykanie).

V tabuľke je prehľad, ako sa jednotlivé tvary imperatívu tvoria:

Súvisiaca téma – Rozkaz – môžete si precvičiť stavbu rozkazovacích viet, ktoré používajú imperatív.

Radové číslovky 1. –19. s koncovkou -te:

der erste (prvý), der zweite (druhý), der dritte (tretí), der vierte (štvrtý), der fünfte (piaty)

…

der neunzehnte (devätnásty)

Číslovky 20.–100. s koncovkou -ste:

der zwanzigste (dvadsiaty),

der einundzwanzigste (dvadsiaty prvý),

der zweiundzwanzigste (dvadsiaty druhý),

der dreiundzwanzigste (dvadsiaty tretí),

der vierundzwanzigste (dvadsiaty štvrtý)

…

der neunundneunzigste (deväťdesiaty deviaty),

der hundertste (stý),

der zweihunderte (dvojstý),

der dreihunderte (trojstý),

der vierhunderte (štvorstý),

der fünfhunderte (päťstý),

…

der tausendste (tisíci)

Radové číslovky sa skloňujú rovnako ako prídavné mená po určitom člene.

Dátum

Dátum zapíšeme po nemecky v tvare predložka am + radová číslovka:

am vierundzwanzigsten Mai (dvadsiateho štvrtého mája)

der vierte November (štvrtý november)

V nemčine rozlišujeme medzi jednoduchým a závislým neurčitkom.

Závislý neurčitok –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ neurčitok s zu sa používa, keď sa sloveso v hlavnej vete vzťahuje k slovesu vo vedľajšej vete: Ich versuche, früher zu kommen. V tejto vete sloveso kommen odkazuje na sloveso versuchen.

Jednoduchý neurčitok –⁠⁠⁠⁠⁠ neurčitok bez zu, sa používa:

• po modálnych slovesách (müssen, können)
• po slovesách bleiben, lassen, werden
• po slovesách zmyslového vnímania (hören, sehen, fühlen)
• po slovesách pohybu (fahren, gehen, kommen)

Vzťažné vety sú uvedené vzťažnými zámenami, ktoré spájajú hlavnú a vedľajšiu vetu. Vzťažné zámená v nemčine sú členy: „der, die, das, die“. Do slovenčiny ich prekladáme ako „ktorý, ktorá, ktoré, ktorí“. Sloveso sa vo vzťažných vetách nachádza na konci vety.

V nemčine je zápor možné vyjadriť niekoľkými spôsobmi.

Dôležité – oproti slovenčine môžeme v nemeckej vete použiť iba jedno záporné slovo. Vety ako „Nie war ich nicht in Österreich.“ sú výsledkom doslovného prekladu zo slovenčiny a sú gramaticky nesprávne.