V nemčine existujú slovesá s odlúčiteľnými a s neodlúčiteľnými predponami. Ukážeme si, ktoré to sú, a na príkladových vetách vysvetlíme, ako sa vo vete používajú.

Odlúčiteľné predpony

Odlúčiteľné predpony sú ab-, an-, auf-, aus-, bei-, ein-, mit-, nach-, vor-, zu-, zusammen-, zurück-, her-, hin-, los-, weg-, weiter-.

Príkladové vety:

auf/stehen (vstávať) → Ich stehe täglich um sieben Uhr auf. (Každý deň vstávam o siedmej.)

aus/packen (rozbaliť) → Die Kinder packen ihre Geschenke aus. (Deti si rozbalujú darčeky.)

an/kommen (prísť) → Der Zug kommt immer pünktlich an. (Vlak prichádza vždy včas.)

nach/denken (premýšľať, uvažovať) → Der Schüler denkt viel nach. (Žiak veľmi premýšľa.)

zu/hören (počúvať) → Die Schüler hören der Lehrerin aufmerksam zu. (Žiaci pozorne počúvajú učiteľku.)

Neodlúčiteľné predpony

Neodlúčiteľné predpony sú be-, ge-, ent-, emp-, er-, ver-, zer-, miss-, hinter-.

Príkladové vety:

bekommen (dostať) → Zu Weihnachten bekommen Kinder viele Geschenke. (Na Vianoce dostávajú deti veľa darčekov.)

gefallen (páčiť sa) → Dein neues Haus gefällt mir sehr. (Tvoj nový dom sa mi veľmi páči.)

erklären (vysvetliť, objasniť) → Die Lehrerin erklärt den neuen Lehrstoff. (Učiteľka vysvetluje nové učivo.)

verstehen (rozumieť) → Sie versteht schon sehr gut Deutsch. (Už rozumie veľmi dobre po nemecky).