Slovesá

Časovanie slovesa sein – prítomný čas

Sloveso „sein“ má nepravidelné časovanie.

Časovanie slovesa haben – prítomný čas

Sloveso „haben“ má nepravidelné časovanie.

Slabé slovesá sú typické tým, že ich tvary sú vo všetkých osobách a časoch úplne pravidelné. Príkladom často používaného slabého slovesa je sloveso machen.

Ďalšie časté slabé slovesá sú napríklad: fragen (pýtať sa), spielen (hrať), wohnen (bývať), sagen (hovoriť).

Pri niektorých silných slovesách ako tragen (nosiť), fahren (jazdiť), laufen (bežať), lassen (nechať), schlafen (spať), treffen (stretnúť), sprechen (hovoriť) dochádza k zmene samohlásky v koreni e → i , ie a a → ä. v 2. a 3. osobe jednotného čísla. V ostatných osobách zmeny neprebiehajú.

Je treba povedať, že tvary niektorých silných slovies sa v prítomnom čase nemenia. Ide o slovesá ako napríklad: kommen (prísť), rufen (volať, kričať), liegen (ležať). Ich tvary sa menia iba v minulom čase a préterite.

V nemčine existuje šesť modálnych slovies:

Slovosled

Ak je vo vete modálne sloveso, stojí druhé sloveso na konci vety.

V nemčine existujú slovesá s odlúčiteľnými a s neodlúčiteľnými predponami. Ukážeme si, ktoré to sú, a na príkladových vetách vysvetlíme, ako sa vo vete používajú.

Odlúčiteľné predpony

Odlúčiteľné predpony sú ab-, an-, auf-, aus-, bei-, ein-, mit-, nach-, vor-, zu-, zusammen-, zurück-, her-, hin-, los-, weg-, weiter-.

Príkladové vety:

auf/stehen (vstávať) → Ich stehe täglich um sieben Uhr auf. (Každý deň vstávam o siedmej.)

aus/packen (rozbaliť) → Die Kinder packen ihre Geschenke aus. (Deti si rozbalujú darčeky.)

an/kommen (prísť) → Der Zug kommt immer pünktlich an. (Vlak prichádza vždy včas.)

nach/denken (premýšľať, uvažovať) → Der Schüler denkt viel nach. (Žiak veľmi premýšľa.)

zu/hören (počúvať) → Die Schüler hören der Lehrerin aufmerksam zu. (Žiaci pozorne počúvajú učiteľku.)

Neodlúčiteľné predpony

Neodlúčiteľné predpony sú be-, ge-, ent-, emp-, er-, ver-, zer-, miss-, hinter-.

Príkladové vety:

bekommen (dostať) → Zu Weihnachten bekommen Kinder viele Geschenke. (Na Vianoce dostávajú deti veľa darčekov.)

gefallen (páčiť sa) → Dein neues Haus gefällt mir sehr. (Tvoj nový dom sa mi veľmi páči.)

erklären (vysvetliť, objasniť) → Die Lehrerin erklärt den neuen Lehrstoff. (Učiteľka vysvetluje nové učivo.)

verstehen (rozumieť) → Sie versteht schon sehr gut Deutsch. (Už rozumie veľmi dobre po nemecky).

Kedy používame minulý čas, tzv. préteritum?

• používa sa v rozprávacích textoch, v literatúre a v monológoch
  
• slovesá sein (byť) haben (mať) a spôsobové slovesá sa väčšinou používajú v préterite

Ako sa tvorí préteritum?

Oproti perfektu sa préteritum tvorí iba jedným slovesným tvarom, slovesá z nasledujúcich skupín majú svoje špecifické pravidlá na vytváranie tohto tvaru:

• Slovesá sein a haben
• Slabé (pravidelné) slovesá (napr. sagen, fragen, …)
• Silné (nepravidelné) slovesá (napr. bleiben, essen, …)
• Spôsobové slovesá (teda slovesá kann, müssen, wollen, sollen, dürfen, mögen)
• Zmiešané slovesá

Préteritum slabých slovies vytvárame ako základ neurčitku + koncovka v príslušnej osobe.

Príklad – sloveso sagen (hovoriť/povedať):

Pri tvorbe préterita pri silných (nepravidelných) slovesách dochádza k zmene kmeňovej samohlásky.

Príklad – v tabuľke sú tvary slovesa sprechen (hovoriť):

Všimnite si, že v prvej a tretej osobe jednotného čísla sa koncovka nepridáva. Zoznam silných slovies a ich tvarov v minulom čase nájdete napríklad tu.

Préteritum spôsobových slovies v prvej osobe:

Časovanie v ostatných osobách na príklade slovesa können:

Pri zložených slovesách sa mení samohláska v koreni slova. Zároveň majú tieto slovesá rovnaké koncovky ako pravidelné slovesá.

Ako sa dá v nemčine vyjadriť budúcnosť?

Prítomný čas + príslovka času

Ide o častejšiu formu budúceho času. Používame ju vtedy, keď sa niečo určite stane.

Príklady použitia:

• Morgen fahre ich nach Wien. (Zajtra pôjdem do Viedne.)
• Am Abend koche ich eine Tomatensuppe. (Večer uvarím paradajkovú polievku.)

Futurum I: sloveso werden + neurčitok príslušného slovesa

Časovanie slovesa werden:

Použitie Futura I:

• Zámery a plány do budúcnosti → Morgen werde ich nach Wien fahren. (Mám v úmysle ísť zajtra do Viedne.)
• Predpoklady pre budúcnosť → Bald wird die Sonne endlich wieder scheinen. (Čoskoro bude konečne zase svietiť slnko.)
• Predpoklady pre prítomnosť → Sie wird wohl zu Hause sein. (Najskôr bude doma.)
• Vyzývanie, varovanie → Du wirst dein Zimmer aufräumen! (Upraceš si svoju izbu!)

Imperatív nasleduje iba po týchto osobách: du (ty), wir (my), ihr (vy – tykanie), Sie (vy – vykanie).

V tabuľke je prehľad, ako sa jednotlivé tvary imperatívu tvoria:

Súvisiaca téma – Rozkaz – môžete si precvičiť stavbu rozkazovacích viet, ktoré používajú imperatív.