Výpis prehľadov
Prítomný čas
Podkapitoly
Slovesá sein a haben – prítomný čas
Časovanie slovesa sein – prítomný čas
Sloveso „sein“ má nepravidelné časovanie.
| ich | bin | som | Ich bin zu Hause. |
| du | bist | si | Du bist in Prag. |
| er/sie/es | ist | je | Er ist krank. |
| wir | sind | sme | Wir sind im Bus. |
| ihr | seid | ste | Ihr seid neu. |
| sie | sind | sú | Sie sind jung. |
| Sie | sind | ste | Sie sind nett. |
Časovanie slovesa haben – prítomný čas
Sloveso „haben“ má nepravidelné časovanie.
| ich | habe | mám | Ich habe Hunger. |
| du | hast | máš | Du hast Glück. |
| er/sie/es | hat | má | Er hat eine Katze. |
| wir | haben | máme | Wir haben Ferien. |
| ihr | habt | máte | Ihr habt kein Geld. |
| sie | haben | majú | Sie haben ein Auto. |
| Sie | haben | máte | Sie haben Recht. |
Slabé slovesá – prítomný čas
Slabé slovesá sú typické tým, že ich tvary sú vo všetkých osobách a časoch úplne pravidelné. Príkladom často používaného slabého slovesa je sloveso machen.
| ich mache | wir machen |
| du machst | ihr macht |
| er / sie / es macht | sie / Sie machen |
Ďalšie časté slabé slovesá sú napríklad: fragen (pýtať sa), spielen (hrať), wohnen (bývať), sagen (hovoriť).
HoreSilné slovesá – prítomný čas
Pri niektorých silných slovesách ako tragen (nosiť), fahren (jazdiť), laufen (bežať), lassen (nechať), schlafen (spať), treffen (stretnúť), sprechen (hovoriť) dochádza k zmene samohlásky v koreni e → i , ie a a → ä. v 2. a 3. osobe jednotného čísla. V ostatných osobách zmeny neprebiehajú.
Príklad: sloveso laufen (utekať)
| ich laufe | wir laufen |
| du läufst | ihr lauft |
| er / sie / es läuft | sie / sie laufen |
Príklad: sloveso treffen (stretnúť)
| ich treffe | wir treffen |
| du triffst | ihr trefft |
| er / sie / es trifft | sie / sie treffen |
Je treba povedať, že tvary niektorých silných slovies sa v prítomnom čase nemenia. Ide o slovesá ako napríklad: kommen (prísť), rufen (volať, kričať), liegen (ležať). Ich tvary sa menia iba v minulom čase a préterite.
HoreSpôsobové (modálne) slovesá – prítomný čas
V nemčine existuje šesť modálnych slovies:
| können (vedieť, môcť) | müssen (musieť) | sollen (mať povinnosť) | dürfen (smieť) | wollen (chcieť) | mögen (mať rád) | |
| ich | kann | muss | soll | darf | will | mag |
| du | kannst | musst | sollst | darfst | willst | magst |
| er/sie/es | kann | muss | soll | darf | will | mag |
| wir | können | müssen | sollen | dürfen | wollen | mögen |
| ihr | könnt | müsst | sollt | dürft | wollt | mögt |
| sie/Sie | können | müssen | sollen | dürfen | wollen | mögen |
Slovosled
Ak je vo vete modálne sloveso, stojí druhé sloveso na konci vety.
Príklady slovosledu vo vetách s modálnymi slovesami
- können: Ich kann sehr gut schwimmen. (Viem veľmi dobre plávať.)
- müssen: Sie müssen gerade viel lernen. (Práve teraz sa musí veľa učiť.)
- sollen: Sie sollen Hausaufgaben machen. (Majú si urobiť domáce úlohy.)
Slovesá s odluč. a neodluč. predponami – prítomný čas
V nemčine existujú slovesá s odlúčiteľnými a s neodlúčiteľnými predponami. Ukážeme si, ktoré to sú, a na príkladových vetách vysvetlíme, ako sa vo vete používajú.
Odlúčiteľné predpony
Odlúčiteľné predpony sú ab-, an-, auf-, aus-, bei-, ein-, mit-, nach-, vor-, zu-, zusammen-, zurück-, her-, hin-, los-, weg-, weiter-.
Príkladové vety:
auf/stehen (vstávať) → Ich stehe täglich um sieben Uhr auf. (Každý deň vstávam o siedmej.)
aus/packen (rozbaliť) → Die Kinder packen ihre Geschenke aus. (Deti si rozbalujú darčeky.)
an/kommen (prísť) → Der Zug kommt immer pünktlich an. (Vlak prichádza vždy včas.)
nach/denken (premýšľať, uvažovať) → Der Schüler denkt viel nach. (Žiak veľmi premýšľa.)
zu/hören (počúvať) → Die Schüler hören der Lehrerin aufmerksam zu. (Žiaci pozorne počúvajú učiteľku.)
Neodlúčiteľné predpony
Neodlúčiteľné predpony sú be-, ge-, ent-, emp-, er-, ver-, zer-, miss-, hinter-.
Príkladové vety:
Horebekommen (dostať) → Zu Weihnachten bekommen Kinder viele Geschenke. (Na Vianoce dostávajú deti veľa darčekov.)
gefallen (páčiť sa) → Dein neues Haus gefällt mir sehr. (Tvoj nový dom sa mi veľmi páči.)
erklären (vysvetliť, objasniť) → Die Lehrerin erklärt den neuen Lehrstoff. (Učiteľka vysvetluje nové učivo.)
verstehen (rozumieť) → Sie versteht schon sehr gut Deutsch. (Už rozumie veľmi dobre po nemecky).
